|
Napísal M. Hrkút
|
Prečítané: 77 krát
|
Streda, 25 Január 2012 12:54 |
|
|
|
|
Katedra filozofie FF KU v Ružomberku privítala dňa 18. januára 2012 profesora filozofie Marka Risjorda z Emory University, ktorý je v súčasnosti Fulbright Fellow na Univerzite v Hradci Králové. Na pôde Filozofickej fakulty KU v Ružomberku mal prednášku pod názvom Joint Action, Improvisation, and Realism in the Social Sciences. Prednáška odznela ako súčasť aktivít výskumného programu On What There Is: Varieties of Realism, ktorý sa s láskavou podporou John Templeton Foundation realizuje ako medzikatedrový grant na FF KU.
Profesor Risjord najskôr predstavil súčasný stav diskusie o tom, či sú spoločenské entity (napr. inštitúcie, spoločné konanie) reálne a či sú niečím viac ako len sumou individuálnych činov. Ako zdôraznil, realistické a antirealistické pohľady sa líšia na úrovni ontologickej, sémantickej a explanačnej. Následne sa zameral na problematiku tzv. spoločného konania (joint action), čo je konanie, ktoré si vyžaduje spoluprácu viacerých aktérov (napr. dvíhanie nábytku, hranie futbalu alebo džezu). Upozornil, že štandardný pohľad na takéto konanie zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu predchádzajúcej dohody a poznanie zámerov spolupracujúcich aktérov. Risjord však takúto predstavu spochybnil a s poukazom na dáta z psychologických a iných výskumov uviedol, že v skutočnosti je spoločné konanie oveľa menej vopred dohodnuté a oveľa viac podmienené našimi zvykovými a často aj neuvedomovanými praktikami. Risjord na záver predstavil náčrt svojho modelu na vysvetlenie spoločného konania, ktorý sa odvoláva najmä na neustále dolaďovanie počas konania, na kontextuálne možnosti konania a na prítomný aspekt metakognície. Risjord považuje spoločné konanie za reálne, ale podčiarkuje, že štandardný pohľad sa mýli, ak ho chápe ako konanie, na ktorom sa individuálni aktéri vopred dohodli. Takže autori, ktorí považujú väčšiu časť ľudského konania za realizáciu vopred premyslených zámerov skutočnosť do istej miery karikujú. Podľa Risjorda viac závisí od automatizovaných krokov a zabehnutých postupov aktérov. Kognitívne mechanizmy v pozadí spoločného konania, a teda aj spoločenského diania, sa preto ukazujú komplikovanejšie a vyžadujú si ďalší výskum.
Výskum profesora Risjorda je zameraný hlavne na oblasť filozofie spoločenských vied a na filozofiu ošetrovateľstva. O týchto otázkach napísal množstvo článkov publikovaných vo filozofických časopisoch ale aj v periodikách z oblasti ošetrovateľstva. Taktiež je autorom niekoľkých monografií, napr. Woodcutters and Witchcraft: Rationality and Interpretive Change in the Social Sciences (State University of New York Press, 2000) a Nursing Knowledge: Science, Practice, and Philosophy (Wiley-Blackwell, 2010).
| Napísal užívateľ Ing. Michal Hrkút |
Komentáre